Ste puritánka alebo... „šľapka“?

Je to skutočne neuveriteľné, ale ešte aj v dnešnej dobe, pokiaľ žena miluje sex a nebojí sa o tom hovoriť, môže byť jednoducho označená ako „šľapka". Ak je, na druhej strane, žena v tomto ohľade o niečo zdržanlivejšia, nebodaj plachá (alebo jednoducho je iba toho názoru, že do jej sexuálneho života nikomu nič nie je), môže byť zas považovaná za puritánku. Obidve nálepky sú pomerne nebezpečné, pretože môžu nastaviť hranice ženskej sexualite v rámci zažitých spoločenských preferencií.

Povedzme si na rovinu, že je nám úplne jasné kde to celé vlastne vzniklo. Po celé stáročia bola žena považovaná za niečí majetok. Existovala tak ako majetok svojho otca alebo manžela a svoj účel najlepšie naplnila, keď porodila niekoľko mužských následníkov a v podstate takto ticho prijímala svoj osud. Akékoľvek prejavy ženskej sexuality boli v tomto kontexte extrémne nebezpečné. Žena, ktorá si vie  sex užiť  by predsa mohla chcieť vyskúšať viac než len jedného životného partnera. Alebo nedajbože, by mohla mať dokonca sexuálne očakávania týkajúce sa manželského života prípadne, a to už ideme takmer do extrému, mohla by od svojho manžela požadovať uspokojenie svojich sexuálnych túžob. Takýmto „problémom“ sa ale dá jednoducho predísť, ak žena nebude mať ani poňatia o vlastnom tele a o svojich túžbach, a už len preto, že o nich ani nevie, nikdy o nich nebude hovoriť. 

Občas sa môže zdať, že sa podobným vzorcom riadime dodnes, aj keď žena už našťastie nie je považovaná za niečí majetok, teda aspoň nie vo vyspelých krajinách. Aj v 21. storočí ale existuje dvojaký pohľad na vec s niekoľkými rozpormi. Na jednej strane sa od nás žien očakáva, že budeme neodolateľne atraktívne a vždy pripravené na sex. Mali by sme vedieť spamäti odrecitovať „dvadsať zaručených tipov, ako ho priviesť k rozkoši", avšak na strane druhej je úplne prirodzené, že svojmu partnerovi budeme rodiť deti ako jablone a hrať úlohu vždy dokonalej partnerky. Príkladov by sme vedeli vymenovať tisíce, napríklad staré známe pravidlo randenia: sex až na treťom rande. Dočítame sa to v každom ženskom časopise a pre istotu sa to dozvieme aj od staršej sestry, ktorá nezabudne tú mladšiu náležite poučiť. Pokiaľ roztiahnete nohy skôr, chlapi vás budú vnímať len ako dobrú zábavu na jednu noc. Ak však so sexom vyčkávate príliš dlho, riskujete označenie puritánky a tým aj stratu záujmu.

Nie je dôvod predstierať, že som nezažila oboje. Stalo sa mi, že som sa párkrát stretla s mužom a potom sme strávili mesiace len rozprávaním a vzájomným poznávaním sa. Viem ale aj aké to je, keď na to skočíte ihneď, bez toho, aby ste toho druhého lepšie poznali. Stalo sa mi len raz a toto svoje rozhodnutie nemám potrebu nikomu zdôvodňovať. Teraz vás možno napadne otázka, ktoré spojenie bolo silnejšie a z ktorého sa stal dlhodobý vzťah? V skutočnosti to ale predsa nemá s pravidlom „tretieho rande“ nič spoločné. To, na čom naozaj záleží, sú spoločné záujmy a ciele. 

Jana, jedna z mojich dobrých kamarátok z detstva, bola často označovaná ako puritánka. Pochádza z veľmi nábožensky založenej rodiny a keď mala 12 rokov rozhodla sa, že so sexom počká až do svadby. Keď sme boli v puberte a všetky sme si na večierkoch našli sympatických chalanov, Jana sa šla maximálne prejsť s nejakým slušným, nábožensky založeným chlapcom, s ktorým sa potom zdvorilo rozlúčila pred domom. Od začiatku dávala najavo, že chce čakať, a tak sa chlapci prispôsobili jej pravidlám, pokiaľ teda sami verili na „cudnosť".

Jana mala šťastie, že svojho budúceho manžela spoznala počas prvého roku na vysokej škole, a na konci tretieho ročníku sa vzali. „Myslela som si, že zdieľať spoločné hodnoty a zachovať si panenstvo do svadobnej noci bude stačiť na zaistenie šťastného milostného života. Tak nám to aspoň hovorili v kostole. Lenže potom udalosti nabrali úplne iný smer...“ zverila sa mi kamarátka na triednej stretávke. Aby som to skrátila, veci sa mali tak, že v druhom roku svojho manželstva bola Jana prakticky stále ešte panna. Jej manžel mal problém s fimózou a predčasnou ejakuláciou takže sa v posteli jednoducho „nemohol odviazať". Obaja boli situáciou tak zahanbení, že im trvalo dva roky, než sa odvážili vyhľadať profesionálnu pomoc.

Tretí rok po svadbe konečne došlo aj na sex, ale v tom čase bolo už manželstvo v ruinách. Jej manžel bol tak frustrovaný, že začal piť a dostávať také záchvaty hnevu, že Jana dokonca skončila párkrát s modrinami. Keď sa prvý krát nervovo zrútila, rozhodla sa, že to musí ukončiť. Našťastie mala rodinu, ktorá ju po rozvode podporila, trvalo ale roky, než bola schopná celú záležitosť uzavrieť a začať nový vzťah. „Zo svojho prvého manželstva som sa poučila. Mala som dvadsaťjeden, o svojom tele som nevedela nič a môj manžel bol na tom rovnako. Čo je horšie, nemala som ani tušenie o tom, čo od vzťahu vlastne chcem, a tak som verila, že aby som bola šťastná, musím len dodržiavať pravidlá a očakávania tých druhých,“ usúdila. 

„V mojom novom vzťahu hovoríme o sexe veľa. Preberáme, čo sa nám páči. Ľudia, ktorí ma poznali v dvadsiatich a považovali ma za puritánku, by asi neverili vlastným ušiam. Viete ale, čo je vtipné? Často na mňa pískajú, keď si oblečiem krátku sukňu, a nedávno mi akýsi neznámy chlap povedal, že by som sa nemala obliekať tak sexy, pretože vyzerám lacno. Musela som sa zasmiať, bolo to tak absurdné,“ dodala s nepatrným úsmevom.

Isté je, že nie je jednoduché žiť ani na jednej strane týchto dvoch pohľadov. Nazval vás niekedy niekto puritánkou... alebo snáď šľapkou? 

Vaša blogerka Eva